Expedicia KOHÚTKA
Expedícia 14. a 15.8.2012
Expedícia Kohútka aneb takovějch šest kilometru.
Expedícia tohto typu vo mne driemala dlhé roky!
Trasa cesty bola jasná: z Kohútky, smer Přerov s cieľom - pokiaľ budeme vládať.
Partia kompletná, počet 5.
Na Kohútu nás priviezol „DOBRÝ ČLOVEK“, na ňom je zaujímavé to, že vždy keď ho človek potrebuje sa prejaví ako dobrý – vždy ochotný!
Bolo 7,00 h, my už na Kohútke pripravení začať. Otváracie hodiny reštaurácie boli od 9.00h no bez kávy to nešlo... ...srdečnosť moravákov, resp.miestnej hoteliérky spôsobila, že posilnení čajom a kávou sme o 7,30h mohli vyraziť.
Vonku bolo nádherné ráno, ale šokovala nás zima...iba málo nad nulou. Poobliekali sme čo sme mali, decká ponožky namiesto rukavíc a pustili sme sa do Nového Hrozenkova. Cestou ako vo Švajčiarsku sme schádzali dolu, v údolí stretáme robotníkov s koňmi, pasúce zvieratá, snopy obylia ručne viazané a rozprávkové drevenné domčeky (ako sa o nich vyjadril Matej). Raňajky boli naplánované pri jazere nad Hozenkovom a tak sme aj urobili, tento nevšedný zážitok doporučujem.
Po raňajkách Kubo spochybnil dostatok tlaku v prednej pneumatike a to bola osudová chyba... ...s požičanou pumpou sme dofúkali predné koleso, ale gumička vo ventile sa trošičku prerušila a tlak už nebolo čím zadržať. Zahájili sme krízový stav, presun do servisu kde nám čačaný pán pomohol a ďalej sme pokračovali smer Vsetín. Nádherné pohľady nás prevádzali až do Hovězího kde sme sa v krásnej drevenici naobedovali. Napriek tomu, že sme boli v Hovädzom dali sme si bravčové...
Po 36 km pricházdzame do Vsetína na nami obľúbené miesto - kúpalisko kde sme si opäť užili bazény, tobogán a výrivku.
Odchod zo Vsetína okolo 17.30h, je čas pomyslieť na to kde sa ubytovať. Pán v záhradke na konci Vsetína poradil, že v Ratiboře by mala byť akási reštaurácia s ubytovaním. Bola, ale už niekoľko rokov nefunkčná, pani v dedine nás navigovala do ďaľšej obce Pržno. V Pržne nikto o ničom nevedel a ďalšia pani nám doporučila ísť do Jablonky – prejsť na druhú stranu Bečvy a vrátiť sa proti prúdu, no v Jablonke opäť nič...milá pani, ktorá predávala ovocie vidiac našu posádku a pokročilý čas zalarmovala cez telefón pomoc a záver znel: „ skuste to v Bysřičce“ na čo sa jej Kubo pýta: „ako je to ďaleko“ pani hovorí: „takovejch 6 kilometru“ a tak opäť zmena smeru, smer Bystrička z posledných síl v 54.kilometri prichádzame do Bystřičky kde nás vítal p.Zeman na bilboarde, že: „ jít proti davu“ zdalo sa nám to priliehavé. Tu sme konečne pochodili, super ubytovanie s posedením v reštike pri becherovke sme zhodnotili deň.
Ráno nám kuchar pripravil chutné raňajky a vyrážame na vlak smer Návojná. S približujúcim sa vlakom stúpal adranalín u vedúceho výpravy ako naložiť toľké bycikle... Vedúci výpravy kupuje lístky aj pre „kola“ resp. „jízdní kola“ Poznačený včerajšou únavou vystupujeme v Návojnej. Šlápneme do pedálov smer miestne pohostinstvo alebo potraviny. Dopĺňame nápoje, a sedíme v peknom parčíku pred obchodom. Sju vysvetľuje českým deťom že sme tady na „kolech“. Opätovne pripomína, že na Slovensko pokračujeme na „kolech“.
Potom som schytal minerálny oblev Matonkou zakúpenou v Návojnej z čoho bola extrémne dobrá nálada...
Tú sme potrebovali na preklenutie hranice ČR/SR kde nám dochádzali sily a niektorí čo „nejeli na kolech“ ležali priamo na „silnici“...
Zastávka v syrárni v Červen Kameni nás vzpružila na posledných pár kilometrov a dorazili sme do cieľa, kde nás pri našej studni opustili všetky sily!
Bola to úžasná cesta, siahli sme do hĺbky našich možností, inšpirovalo nás to pre budúce výpravy!
Nádhera, je potrebné to zažiť!
...sploukl jsem těch 80 kilometru jako sklenici vody....
Foto: https://acexpedicie.estranky.sk/fotoalbum/expedicia-kopre/